Takže, toto je nová poviedka, spoločná s Watari. Podľa mňa je to veľmi dobrý nápad, ale posúďte sami :) Jej kapitolu nájdete tu: watari
Miestami Optimistická Pesimistka & Úchylný Flegmatický Otrava
Zdravím. Moje meno je Seby. Alebo Sebastian, ako chcete. Som meter osemdesiat vysoký, mám tvrdo vypracované svaly, do pol chrbta dlhé čierne rovné vlasy väčšinou zviazané fialovou stužkou a prenikavo modré oči. Som jednoducho kus chlapa! Môj hlas je to, čo by si každá priala počuť na dobrú noc. Tiež je dôležité poznamenať, že som samurai. Baby na to letia. Len si ma predstavte! S katanou v ruke, pri západe slnka! Vietor fúka moje jemné vlasy všade naokolo a dotvára ešte lepší efekt. Veľmi živo si viem predstaviť, ako moja majiteľka nadomnou potajme slintáva. Občas sa totiž pozabudne a urobí to aj v mojej prítomnosti. A keď ju už spomínam, tiež mám pred sebou jej reakciu na toto. Zodvihla by obočie a sucho poznamenala: ,,Predstavuješ sa snáď do zoznamky?" Alebo by sa zasmiala so slovami: ,,Ty si strašný narcis!" Tak či tak, nakoniec by sme sa na tom obaja z chuti zasmiali. Teraz by ste asi radi vedeli, kto je tá spomínaná majiteľka. Vy ju poznáte pod menom Orihime Kurosaki. Patrí jej tento blog. Patrím jej ja. Kto teda som? Stručne, som jej vysnívaný chlap a hlavne jej múza....
Neverili by ste, aký je život s ňou náročný. Už len z toho dôvodu, že je neskutočne lenivá. Nasľubuje vám kopu vecí a nakoniec nič nedodrží načas. Ale čo je ešte horšie, nasľubuje ich aj sebe. Dôležité však je, že ju to aspoň trápi, čo dáva patrične najavo, keď za mnou príde so slovami: ,,Baka! Rob niečo, musím písať!" Asi si predstavuje, že mávnem čarovným prútikom a ona sa prebudí z toho svojho tvrdého spánku alebo čo.
Donedávna ale robila jednu závažnú chybu. Nedala mi meno, konkrétnu podobu, povahu... A mňa prestalo baviť, že ma neberie vážne a odišiel som. Až na druhý koniec galaxie a to naozaj nepreháňam. Som v podstate nehmotný, takže cestovanie nie je problém. A podotýkam, je to zadarmo! Ale späť k veci... Ranilo ma, keď ma prvé dva týždne ani nehľadala! Viete si to predstaviť?! No potom prišli narodeniny tohto blogu a ona bola v koncoch, pretože nemala nápad na poviedku. Týždeň predtým som sa na chvíľu vrátil. Na ňu sa človek nedokáže dlho hnevať. Uznavám, hneď sa chopila šance a začala písať, no neprešli ani dva dni a všetko sa vrátilo do starých koľají. A tak som odišiel druhýkrát. Stále bez identity. Ako sa dalo očakávať, poviedka skončila nedopísaná a narodeniny blogu zabudnuté.
Po mesiaci jej to prišlo blbé a niekto sa nad ňou zľutoval. Tomu človeku som veľmi vďačný, inak by som doteraz ležal nepovšimnutý na nejakej neznámej planéte a pozoroval hviezdy. Síce to bol pohľad na nezaplatenie, ale nudil som sa ao pes. Bola to Watari, ktorá jej ochotne požičiala svoju múzu a poslala ju cez pol štátu, len aby naša milá Hime mohla dokončiť svoje dielo. Aj keď som bol od nej ďaleko, vedel som o všetkom, čo sa deje. Medzi človekom a jeho múzou totiž existuje zvláštne, veľmi silné puto, ktoré mi dovoľovalo vidieť jej myšlienky. Nezáleží na tom, či ho využíva len jedna strana, jednoducho tam je. Prepadla ma zvedavosť. Kto je tá múza? Ako vyzerá? Má rovnako prázdnu existenciu ako ja? Keďže som žiadnu inú múzu predtým nestretol, bolo tu toľko vecí, ktoré som sa chcel spýtať. Prostredníctvom jej myšlienok som zistil odpovede aspoň na niektoré otázky. Táto múza mala podobu, vlastný príbeh života a meno. Chiro! Aké rozkošné!
Vydal som sa na cestu späť, veľmi som sa s ňou chel stretnúť. A neuveríte, ale stretol som ju zrovna na odchode. Skoro som umrel smiechom. Tak to vyhnala aj ju?
***********************************
takže, je to len taký úvod, predstavenie postavy a situácie :) v ďalšej časti sa dočkáme ich stretnutia :)
P.S: všetko je podľa skutočnej udalosti :D
)
2024 ©