Prinášam sľubovanú druhú časť, tak si ju vychutnajte :)
,,O prvom prípade nemáme veľa informácií. Mohli by ste mi povedať viac?“ spýtal sa ho Yunho.
Otec Lee otvoril prvú stranu zápisníka.
,,Bolo to takmer 30 rokov dozadu. Jeden z vojakov sa zrazu začal správať zvláštne. Akoby bol chorobne posadnutý iným vojakom. Po jeho prvom útoku, kedy zomreli dve zdravotné sestry, spáchal samovraždu. Hovorilo sa, že sa zbláznil. No o pár dní sa útoky začali znova, s iným vojakom a tentoraz zomrelo oveľa viac ľudí. Prirodzene ho zajali, no podarilo sa mu utiecť. Vtedy padlo prvé podozrenie, že je ovládaný čarodejnicou. Všetky obete boli spojené s jednou osobou. Vojakom menom Minho. Ten začal trpieť nočnými morami a halucináciami a nebol schopný ďalej vykonávať svoju službu. Celý čas sa oňho starala jedna sestra, čo bolo veľmi zvláštne, nakoľko žiadna žena sa k nemu nemohla priblížiť bez toho, aby ju neskôr nenašli mŕtvu. Po čase to začalo byť podozrivé viacerým ľuďom a Eva bola usvedčená z čarodejníctva. Evu upálili a Minha popravili dúfajúc, že so smrťou oboch sa skončia všetky úmrtia. A tak sa aj stalo, ale o 7 rokov sa objavil podobný problém a potom znova.“
Po tom sa Otec Lee odmlčal, no nalistoval stránku, ktorá ukazovala obrázok peknej mladej ženy v zdravotnom odeve. Vedľa jej kresby bolo napísané jediné slovo: Eva. Otec Lee vstal a knihu položil na svoju stoličku. Otočil sa Yunhovi chrbtom, aby vzal do rúk zvyšné knihy.
,,Eva bola plná nenávisti a hnevu, tak isto ako všetky jej obete, ktoré sa stali útočníkmi. Ak sa opäť vráti, bude ju potrebné zastaviť skôr, ako sa začnú ďalšie vraždy. Generál mi povedal, že ste so svojim priateľom zašli vo výskume celkom ďaleko, preto vám poskytnem všetko, čo mám.“ rozprával, kým sa snažil zozbierať potrebné knihy.
Yunho ho počúval len na pol ucha. Uprene sledoval Evin obrázok. S panikou si uvedomil, že čím dlhšie naň hľadel, tým väčšmi sa začínal prepadať do temnoty. Jeho oči nabrali červený odtieň a ruky sa začali meniť na dlhé pazúre pripravené roztrhať všetko, na čo siahnu. Vtom však započul hlasy zvonku.
,,Tie dvere oproti? Ďakujem, nemusíte ísť so mnou až tam.“ zvolal jemný hlas.
Jaejoong... Yunho zažmurkal a potriasol hlavou zrovna vo chvíli, keď sa na dvere ozvalo zaklopanie a Otec Lee sa obzrel. Yunho rýchlo pozrel na svoje ruky, no vyzerali ako zvyčajne. Trasúc sa od strachu sa dotkol svojej tváre. V tom momente ucítil na pleci dotyk a prudko ním myklo. Jeho vystrašené oči sa stretli s Jaejoongovymi a ten hneď pochopil, že niečo nie je v poriadku.
,,Yunho? Čo sa deje?“ sklonil sa hneď k nemu a rukami ho utešujúco hladil po tvári, nevšímajúc si starého mnícha vedľa nich.
Jeho dotyk ho upokojoval. Pokrútil hlavou a slabo sa naňho usmial: ,,Som v poriadku.“
Jaejoong si s úľavou vydýchol a otočil sa na Otca Lee.
,,Ďakujeme za vašu spoluprácu.“ poďakuje mu s miernym úklonom.
,,To nič nie je, pokiaľ môžem, rád pomôžem.“ pousmeje sa starec, no zrak mu zablúdi na Yunha.
Podozrievavo si ho prezerá, no Yunho sa naňho dobrosrdečne usmeje a povie: ,,Prepáčte ak som vás vystrašil, som celkom vyčerpaný z výcviku a toho výskumu, nedostane sa nám veľa spánku.“
Vidieť, ako mu značne odľahne a chápavo prikývne: ,,Nebudem vás už zdržiavať, vezmite si všetko, čo potrebujete.“
Podá im knihy a na vrch Yunhovej kopy položí zápisník.
,,Dúfam, že na to prídete.“ zaželá im a rozlúči sa s nimi.
Yunho leží v posteli a myšlienky sa mu krútia okolo zápisníka od Otca Lee. Po príchode do jednotky Jaejoongovi všetko z jeho rozhovoru s mníchom prerozprával. Priznal tiež, že Evin obrázok ho donútil znova sa premeniť a kvôli tomu mu Jaejoong nechcel dovoliť sa do zápisníku vôbec pozrieť. „Je to nebezpečné, čo ak na jej obrázok narazíš znova a premeníš sa? Poviem ti všetko, čo sa z neho dozviem.“ Yunho musel uznať, že má pravdu. Povzdychne si a prevalí sa na chrbát. Zodvihne pred seba svoje ruky. „Musím si dávať pozor na svoje emócie...A Evin obrázok...Eva...Prečo to celé začala?“ Odmietal uveriť, že začala bez dôvodu. Veď tu predsa pracovala ako sestra dlhé roky, kým začala s čarovaním. Až kým neprišiel Minho. Zamračil sa. Nemohol si pomôcť, mal pocit, že práve Minho s tým niečo mal. Premýšľa, čo jej asi urobil. Ale predsa nikdy nezaútočila naňho, tak isto ani zvyšní útočníci. Ako on nezaútočil na Jaejoonga. Ak teda Jaejoong zohrával tú istú rolu ako Minho. Ak bol on ovládaný Evou a Jaejoong bol ako Minho... Čo mali spoločné? Hľadí do tmavého stropu, hoci kvôli hlbokej noci, ktorá panuje, nič nevidí. Snaží sa spomenúť si, čo cítil počas premeny. Zlosť, nenávisť... Ale to neboli jeho pocity, on predsa Jaejoonga miloval. Naraz sa prudko posadí. Jeho premenu vyvolala žiarlivosť. Žiarlil na Heechula, to naňho bol nahnevaný. Žiarlila Eva na mužov a ženy, ktoré zabila? Kvôli Minhovi? Eva milovala Minha... Preto nikdy žiaden útočník nesiahol po svojom vojakovi. A preto ich hlas a prítomnosť ich vojaka dokázala vrátiť do normálu. Svojom? Ich? Jaejoong nie je môj... Nikdy sa voči nemu nesprával inak ako ku každému svojmu priateľovi. Veril, že Jaejoong doňho nie je zamilovaný. Čo ak bol práve to problém? So všetkými poznatkami, ktoré mal, mu to do seba zrazu zapadalo. „Keď nemôže byť môj, nebude nikoho!“ Teraz si bol istý, bol to Evin hlas. Eva milovala Minha, ale on ju nie. Zo žiarlivosti ovládala iných, aby zabezpečila, že ho nebude mať nikto. A teraz sa to dialo všetkým, ktorí sa v tejto jednotke zamilovali? Pravdepodobne. Unavene padol naspäť do postele. Vedel dôvod, no nebol o nič bližšie k tomu, aby sa zbavil tejto kliatby. Nemohol donútiť Jaejoonga, aby sa doňho zamiloval a tak isto ho nemohol prestať milovať. Možno by som sa mal zabiť. Skôr ako niekomu ublížim... S touto myšlienkou konečne upadol do nepokojného spánku.
No bolo ráno a jeho posledná myšlienka ho nie a nie opustiť. Keď počas rannej rozcvičky sledoval Jaejoonga, pristihol sa, že sa snaží zapamätať si každý kúsok jeho tváre a tela, každé gesto. Akoby ho naozaj mal vidieť naposledy. Myslím, že je rozhodnuté... Odvráti od Jaejoonga zrak až keď bol napomenutý, aby sa sústredil.
Zahľadí sa na posledné slová svojho listu.
Prepáč a milujem ťa...
Yunho
Vloží ho do pripravenej obálky, na ktorú napíše Jaejoongove meno. S povzdychom sa naposledy obzrie po svojej izbe. Na okamih zaváha, no nakoniec vezme z postele aj pripravený lovecký nôž a vybehne z izby skôr, ako si to rozmyslí. Rýchlo nájde Leeteuka, ktorý je s Jaejoongom na izbe a poprosí ho, aby mu dal jeho list. Odpoveďou mu je milý úsmev a prísľub, že tak hneď urobí, pretože zrovna mal namierené na izbu. Nôž v jeho vrecku je ťažký a on musí odolávať pokušeniu rozbehnúť sa za Jaejoongom a všetko mu povedať. Ale nie, rozhodol sa, neustúpi. S temnými myšlienkami sa poberie do ich stanu. Príde mu správne ukončiť to zrovna tam.
Jaejoong sa zrovna zbiera na odchod, keď do izby vojde Leeteuk a osloví ho: ,,Jaejoong-ah! Mám pre teba list.“
,,List? Od koho?“ prekvapene sa spýta.
,,Od Yunha.“ odpovie jednoducho a podá mu ho.
To ho prekvapí ešte viac. Sadne si späť na svoju posteľ a začne ho čítať.
Jaejoong,
veľa som včera premýšľal, takmer celú noc som nespal. Eva to nezačala bezdôvodne. V istom zmysle ju viem dokonca pochopiť, hoci to neznamená, že súhlasím s tým, čo urobila. A zrejme ani ona sama nepočítala s tým, že jej počínanie tu ostane ako kliatba. Netvár sa tak prekvapene a ostaň sedieť, všetko ti poviem.
Pousmeje sa. Dokonca aj v liste Yunho presne vie, na čo myslí a ako zareaguje.
Ak som ja ďalší vojak posadnutý Evou a ty si vojak, ktorému neublížim, musíš byť ako Minho. Čo teda spája mňa s Evou a teba s Minhom?
Zamračí sa. To nedáva zmysel, ako by ich mohlo niečo spájať? No pokračuje v čítaní.
Premýšľal som ako som sa cítil, keď som sa prvýkrát premenil, čo to spustilo. Hnev a nenávisť, ktoré som cítil neboli moje pocity smerované na teba. Nikdy by som ťa nedokázal nenávidieť. No pamätáš si, ako sme sa predtým pohádali kvôli Heechulovi? Nebol som celkom úprimný, mrzí ma to. Pravdou je, že túto kliatbu spúšťa žiarlivosť. Eva žiarlila na ľudí okolo Minha, pretože ho milovala a on ju odmietol.
Zalapá po dychu a pevnejšie zovrie list vo svojej ruke.
Viem, že mi asi stále neveríš. „Keď nemôže byť môj, nebude nikoho!“ To sú slová, ktoré mi Eva povedala v ten deň. Ja viem, ja viem. Konečne vieme čo nám unikalo. Ale to neznamená, že môžeme tento prípad ukončiť. Nemôžeme. Nie my dvaja. Oznám generálovi na čo sme prišli. Možno by pomohlo, ak by jednotku presťahovali na iné miesto. Alebo to nechajme na inú dvojicu, možno oni budú mať lásku, ktorá nám na zlomenie kliatby chýba. Naša kliatba tu končí. Ja, ako posadnutý, sa Evy nemôžem zbaviť, rovnako ako ťa nemôžem zaťažovať a dopustiť, aby si skončil ako Minho. Kým dočítaš tento list, budeme už dávno obaja slobodní. Prosím, ži svoj život naplno, buď šťastný...
Prepáč a milujem ťa...
Yunho
Pohľad mu rozmažú slzy, ktoré sa nezadržateľne kotúľajú po jeho tvári. S bolestným vzlykom pustí list na zem a vybehne z izby ignorujúc Leeteukove volania. Bez premýšľania beží do ich stanu. Vie, že Yunho tam bude. Jednoducho tam musí byť! Cestou všetkých ignoruje a modlí sa, aby Yunho nemal pravdu a on neprišiel neskoro. Beží, čo mu sily stačia, niekoľkokrát sa kvôli slzám potkne a zakaždým zanadáva. Zbytočne stráca čas! Je príliš pomalý! Yunho, ty idiot! Srdce mu ohlušujúco bije v ušiach a keď konečne uvidí ich stan, bojuje s mdlobami. Žalúdok má bolestne skrútený a má pocit, že bolesť, ktorú cíti ho čoskoro roztrhá na kúsky, no núti sa pokračovať. Prosím, prosím, nebuď mŕtvy! Prisahal by, že v momente, kedy sa prudko vrútil dnu mu srdce vynechalo niekoľko úderov. Yunho je skutočne v ich stane. S loveckým nožom priloženým ku krku.
„YUNHO!“ zvrieskne Jaejoong v agónii.
Oslovený sa naňho prekvapene otočí, no nespustí ruku s nožom pozdĺž tela, miesto toho mu venuje ospravedlňujúci pohľad.
„NIE!“
Vrhne sa po jeho ruke s nožom a podarí sa mu ho zhodiť na zem. Ťažký nôž dopadne vedľa nich s tupým úderom.
,,Neopováž sa to urobiť, ty idiot! Nikdy ti to neodpustím! MILUJEM ŤA!“ vrieska Jaejoong trasúc sa od plaču a strachu.
Hneď ako to vysloví, vrazí do ich stanu prudký vietor, ktorý ho rozláme. Yunho inštinktívne prevalí Jaejoonga pod seba, chrániac ho vlastným telom. Len matne si uvedomuje Jaejoongove ruky na svojej hlave. Všetok nábytok a knihy sa zosypú na zem. Po minúte nastane ohlušujúce ticho. Ani jeden z nich sa neodváži pohnúť či prehovoriť. Jaejoongove telo sa však zrazu otrasie vzlykmi a jeho zovretie na Yunhovom tele zosilnie. Yunho je zrazu neuveriteľne šťastný, že pred príchodom do stanu ho zastavil Kangin a poprosil ho o pomoc, inak by to Jaejoong nestihol...
,,Už nikdy...nič podobné...neskúšaj.“ dostane zo seba zlomene Jaejoong.
Jeho hlas je sotva hlasnejší ako šepot, no Yunhovej má pocit akoby to zvrieskol a navyše mu to do hlavy aj vytesal. Pokúsi sa nadvihnúť, aby videl do Jaejoongovej tváre a neležal na ňom celou váhou, no jeho zovretie mu to nedovoľuje, preto ich oboch prevráti na bok.
,,Jae... Joongie... No tak, pozri sa na mňa.“ zašepká sotva potláčujúc vlastné slzy.
Keď však naďalej odmieta, nasilu ho od seba odtiahne. Pohľad do jeho očí mu však zoberie všetky slová. Jemne mu zotrie potôčiky sĺz. Jeho mozog si vyberie ten okamih, aby mu znova pripomenul, čo sa práve odohralo. „MILUJEM ŤA!“ Tie slová mu znejú v ušiach stále dookola. Nedokáže viac zabrániť slzám, ktoré sa mu derú z očí. Skloní sa k Jaejoongovi a jemne pritlačí svoje pery na jeho. Počuje ako sa Jaejoong prudko nadýchne a hneď v zápätí mu bozk opätuje. Oboch trhne, keď neďaleko od nich udrie do stromu blesk. Šokovane sa od seba odtrhnú. Naraz sa Yunho rozosmeje.
,,Myslím, že Eva sa s nami práve definitívne rozlúčila.“ odpovie na Jaejoongov spýtavý pohľad.
Namiesto odpovede dostane nádherný úsmev, ktorý tak veľmi miluje.
,,Milujem ťa.“ zašepká nežne ho pohladiac po tvári.
,,Aj ja teba.“ šepne Jaejoong proti jeho perám tesne predtým, ako ho pobozká.
,,Takže ste to dokázali? Hovoríte, že to bola kliatba? Ale ako ste ju zlomili?“ pýta sa ich prekvapený Otec Lee.
Jaejoong vsunie svoju ruku do Yunhovej a prepletie si s ním prsty, na čo sa Yunho jemne usmeje.
,,Láskou...“ zašepkajú naraz.
*************************************
Priznávam, ten list ma samú rozplakal (dvakrát, aj keď som to po sebe kontrolovala xD). Chvíľu som naozaj zvažovala, či Yunha nechať umrieť a keď som napísala ten klišé koniec, fakt som to chcela urobiť :D Ale nakoniec som sa rozhodla nechať ich šťastne žiť... Komentáre sú vítané :)
2024 ©