,,Vyzliekanie" Gackta s Watari

S Watari si v poslednom čase stále čítame myšlienky, akosi sa jej zapáčilo v mojej hlave a keď som ju odtiaľ chcela dostať, že si chcem vyzliekať Gackta, tak sa mi to nepodarilo a miesto toho vzniklo toto, čo sme spoločnými silami pozliepali, každá napísala kúsok :D

Pomalým krokom prechádza cez tmavú chodu. Jeho bosé chodidlá na podlahu dopadajú s jemným tľapnutím a hoci je studená, neprekáža mu to, pretože vie, že už o chvíľku sa ocitne v príjemne horúcej vani. Otvorí dvere. Pohľadom prebehne po obrovskej miestnosti a podíde až k vani. Posadí sa na vrchný schodík jej okraja a rukou načrie do vody, aby skúsil, či má správnu teplotu. Spokojne sa usmeje a pomaly si zvlečie župan, ktorý odhalí telo, na ktorom usilovne pracuje už pár rokov. Ponorí sa do vody a cíti, ako sa mu uvoľňujú stuhnuté svaly. Opiera sa o kraj vane, zakloní hlavu a prižmúri oči, takže na okamih vyzerá zmyselne, akoby čakal na niekoho, kto každú chvíľu dorazí a pridá sa ku nemu. Nečaká však na nikoho. Zhlboka sa nadychuje a ponára sa hlbšie do priezračnej vody. Vychutnávajúc si pocit vody obmývajucej každý kúsoček jeho tela, sa mu v mysli začne formovať príjemná melódia. Prudko otvorí oči a vynorí sa. Zahľadí sa do tmy okolo seba, pohmkavajúc si tú melódiu. Vyskočí z vane. Kúpeľ bude musieť počkať. Mokré telo zabalí do mäkkého fialového županu a vyberie sa do štúdia. Vezme do ruky gitaru a zahrá pár akordov. Nakloní sa nad papier, na ktorý nakreslí niekoľko nôt. Pokropí ho pri tom kvapkami vody z vlasov. Pomaly ale isto tvorí novú pieseň. Papier sa zapĺňa množstvom nôt a štúdiom sa nesie jemná pomalá pieseň. Tichým hlasom sa pridá ku gitare a o niekoľko minút na to sa pieseň rozbehne. Na okamih stíchne, aby zapísal slová a hneď pokračuje. Vie, že už chýba len kúsok, aby sa zrodila nová pieseň. Pomaly spieva slová, ktoré sa okolo neho v melódii ovíjajú. Vlasy mu už začínajú schnúť, a župan sa mu už nelepí na mokré telo. Očami znova a znova prechádza po popísanom papieri a upravuje nedostatky. Zahrá na gitare ešte niekoľko tónov. Nakoniec uzná, že by bolo vhodné zavolať niekomu, kto je tu preňho vždy.  Niekomu, komu dôveruje a vždy sa s ním delí o nové nápady. Poobzerá sa okolo seba, hľadajúc telefón. Prehrabuje sa mnohými papiermi, niekoľko ich rovno vyhodí do koša, až si nakoniec uvedomí, že vec, ktorú tak úporne hľadá, nechal v jedálni. S povzdychom sa postaví spod stola, kam sa pre istotu pozrel a vyberie sa na druhé poschodie, pričom si rukou prehrabáva vlasy. Posledných pár krokov pobehne, a vezme zo stola hľadaný telefón. Naťuká si meno, na ktoré myslí a počuje tiché vyzváňanie. Po piatich pípnutiach sa z druhej strany linky ozve rozospatý hlas: "Prosím?" Muž sa nadýchne, a pomaly, aby nič nevynechal opisuje dôvod, prečo mu volá tak neskoro večer. Počuje, ako muž na druhom konci linky mení tón hlasu, a rozospatosť okamžite vymizne. "Nová pieseň? Hneď dôjdem." Muž zaklapne telefón a poberie sa späť do štúdia. Ešte raz si prečíta text piesne a zahrá ju, aby si osviežil v pamäti melódiu. Počuje zvonček pri dverách a poberie sa otvoriť. ,,Tak čo máš?!" vrhne sa naňho. Ani neotvorí ústa a už sa popri ňom pretlačí do domu a namieri si to rovno do štúdia. S kamenným výrazom zabuchne dvere, za ktorými už dávno nikto nestojí. V štúdiu už svojho gitaristu vidí nad notami s jeho nástrojom v ruke. ,,Čo povieš?" spýta sa potichu. ,,Skvelé ako vždy." pochváli ho. Usmeje sa. ,,Vďaka. Skúsime to zahrať?" navrhne. Nadšene prikývne a počká, kým si spevák vezme druhú gitaru a postaví sa k mikrofónu. Zapne nahrávanie. Miestnosťou sa rozľahne pomalá melódia dopĺňaná jeho jemným hlasom zvýšeným na tých správnych miestach. Odráža sa od stien až po vysoký strop a dotvára úžasný efekt, ktorý dosiahne len tu. Keď pieseň skončí, zahrá ešte pár akordov na gitare a spýtavo sa obzrie, očakávajúc kritiku. Muž sa uškrnie a zatlieska. "Dnes nebudeš spať." Zahlási mu energicky, a potiahne speváka ku stolu zapratanému papiermi. Dohodnú sa, že pieseň ešte pár krát zaspieva, a najlepšiu verziu vyberú. Spevák prikývne a znova sa posadí na stoličku. Muž zapne nahrávanie a bez dychu pozoruje ako spevákov hlas občas naberá na intenzite, inokedy sa stíši na hranicu počuteľnosti. O niekoľko desiatok minút si opakovane púšťajú jednotlivé nahrávky a muž ku každej z nich niečo povie. Takmer všetky nahrávky sa mu zdajú vynikajúce, a spevák len prikyvuje, mimovoľne sa pohrávajúc s viazaním na župane. ,,V každej je niečo dobré. Tak vyberme najlepšie časti a to zaspievam dokopy." poznamená už značne unavene. ,,Počúvaš sa? Mám vybrať tie najlepšie časti?" neveriacky naňho vyvaľuje oči, akoby mu práve oznámil, že Vianoce tento rok nebudú. na sekundu naňho prekvapene pozerá, dojatý, že aj po toľkých rokoch spolupráce ho stále dokáže spevom očariť. Napokon sa len usmeje. ,,Dobre, zajtra zavolám Chachovi a niečo vymyslíme." Spokojne sa vyvalí v jeho kresle. Nikomu inému tam nedovolí sedieť ani keď tu nie je a už tobôž nie, keď musí stáť vedľa neho. ,,Smiem tu ostať? Už by aj tak nemalo cenu vracať sa domov." ,,Samozrejme. Ja idem do vane, rob si čo len chceš." Poberie sa k dverám. ,,Takže tam ťa to napadlo? neutopil si sa pri tom?" ,,Hahaha, vtipné!" ironicky poznamená, no naozaj sa usmeje a odíde.

*********************

rozkošné dielo :D a nezabi ma nee-chan xD