o kusocek kratsia ako zvycajne, ale uz som naozaj musela nieco pridat :D
2.
,,Lucas? To neznie japonsky." ozve sa samozrejme hneď Jiro.
,,Gratulujem k objavu Einstein." poznamenám.
Lucas sa pousmial a všetkým babám padli sánky. ,,Zlatý. Čo to trepem? Veď mám chalana!" Pokrútim hlavou.
,,Moja mama je Američanka, otec Japonec." vysvetlil blondiak.
,,Ďakujeme, že si to objasnil." povie riaditeľka a otočí sa na mňa.
,,Maya, namiesto toho aby si bola po škole, budeš mať za úlohu tento týždeň robiť sprievodcu tvojmu novému spolužiakovi." vyhlásila a mňa vykotilo zo stoličky.
,,M-mám byť čo?" vykoktám, keď sa vyškriabem naspäť.
Riaditeľke sa zaparí z uší a kedže nemám náladu na prednášky hneď zrána, poznamenám: ,,Fajn. Urobím to."
,,Super. Ďakujem." usmeje sa na mňa Lucas.
,,Ešte neďakuj. Nevieš čoho je Maya schopná." uškrnie sa moja kamarátka Nanako.
,,Hej bloncka. Nepamätám si, že by sa ťa niekto pýtal na názor." lenivo jej odvrknem.
,,Maya, neurážaj svoje spolužiačky.!"
,,Fajn, fajn." zamrmlem.
Lucas prešiel k jedinému voľnému miestu, ktoré bolo ako na potvoru hneď predo mnou. Hneď ako si sadol, riaditeľka odišla.
,,Dobre, môžeme začať." ozve sa profesorka od tabule.
,,Začať spať." dodám.
Profesorka ma odignorovala, zato ten nový sa na mňa otočil.
,,Prečo si stále taká protivná?"
,,A čo si moja mama?" zodvihnem obočie.
Povzdychol si, ale už dal pokoj a sústredil sa len na vyučovanie. Premýšľam čo také by som vyviedla dnes. ,,Asi upchám záchody. Alebo pár odkazov na stenu? Nemôžem sa rozhodnúť." Bola som úplne zabratá do myšlienok.
,,Maya! Už na teba kričím snáď 3-krát! Čo som sa pýtala?" otravuje profka.
Zmätene zažmurkám.
,,Ja ani neviem čo je za hodina a už vôbec nie, čo ste sa pýtala." pokojne jej odvetím.
,,Ja to s tebou vzdávam." pokrútila hlavou a položila otázku niekomu inému.
Pozriem na hodiny na stene. ,,To je snáď zlý sen?! Ešte ubehlo len 10 minút!" Zmučene sa obzerám okolo. No dobre, okolo ako okolo. Oči mi zastavili na Lucasovi. Vlasy mal celkom dlhé, padali mu na plecia a boli krásnej blond farby. Podobnú som mala ako dieťa. To však nikto nevedel, pretože keď som sa presťahovala do Japonska, už som bola bruneta a teraz som čiernovláska s červenými pramienkami. V duchu sa pousmejem. Toto je už 4. farba vlasov ak rátam aj tú prirodzenú. Baby sa ma viackrát pýtali aká je moja prirodzená farba vlasov, no vždy sa len zasmejem a poviem: ,,Ja už ani neviem." A oni to nechajú tak. Uvedomím si, že ešte stále naňho pozerám a na môj šok aj on sa otočil.Trochu sa začervenám a pozriem radšej do okna. ,,Som zvedavá, čo si o mne teraz pomyslel. Čo to melem, veď ma to nikdy nezaujímalo! Sakra, prečo musí byť taký krásny? Úplne ma zblbol."
Opäť pozriem na hodinky a na moje prekvapenie sú len 2 minúty do zvonenia. Kuknem na tabuľu. ,,Čísla? Takže máme matiku. Nič ťažké ako tak pozerám. Počkať, matika? WTF taký predmet aj máme?!"
,,Hej Maya. Čo je?" ozve sa vedľa mňa Nanako.
Vyhúkane na ňu pozriem: ,,My máme predmet menom matika?"
,,To si robíš srandu. Vlastne ty to nemáš odkiaľ vedieť, kedže si vždy duchom neprítomná a veľakrát aj telom." zamrmle na odpoveď.
Pokrčím plecami. Práve vtedy sa ozve vytúžené zvonenie.
,,Na budúcu hodinu píšeme veľký test, odporučujem vám pripraviť sa naň, pretože tú 5 z neho si len tak rýchlo neopravíte!" zakričí ešte profka a odíde.
V triede sa ozvali protesty.
,,Toto nebolo vtipné." zašomrem.
,,Tak sa nauč." otočí sa na mňa Lucas.
,,Maya a učiť sa matiku? Nehrozí." zasmeje sa Nanako.
,,No a čo. Čísla nie sú moji kamaráti. Ja za to nemôžem." nevinne sa usmejem.
,,Maya?" počujem debilného Jira.
,,Ak ma zase pozveš na rande, rozkopem ti gule!" zavrčím.
Vidím ako ťažko prehltol predtým ako zo seba vysypal: ,,Ja už ani neviem čo som chcel."
Skloní hlavu a odíde za svojím pištiacim fanclubom na chodbu, kam som ich ešte minulý rok vysťahovala.
,,Ukázala by si mi to tu cez obedňajšiu prestávku?" milo sa spýta Lucas.
,,Mám na výber?"
Na to sa len usmial.
,,Myslela som si." povzdychnem.
,,Byť tebou, neberiem to ako trest. Máš šancu uloviť ho." zašepká mi Nanako.
,,Sorry, nezbieram trofeje." odvrknem.
Zazvonilo. Mali sme angličtinu. Konečne niečo normálne.
2024 ©