raz bola u babky taka nuda, ze vzniklo toto....asi to neni nic moc, ale skratim vam tym cakanie na dalsiu kapitolu nový život shinigamiho :D....takze prijemne citanie a ak sa nebude pacit dalsiu kapitolu ani nepridam :D
1.KAPITOLA
Rukia sa pritúlila k Ichigovi.
,,Niečo ťa trápi?" spýtala sa ho, pretože nemal na tvári ten úsmev ako pred troma dňami, keď spolu začali chodiť.
,,Len trochu premýšľam." odvetil.
Keď si sadli v parku na lavičku, začal sa obzerať okolo seba a uvidel dve známe osoby. Orihime a Ishida. Chodili spolu rovnako ako oni. Pozrel sa lepšie a videl, že Orihime mu niečo vysvetľuje a Ishida je smutný.
,,Prepáč. Nedokážem v tomto pokračovať. Je koniec." povie mu.
Nič nepovedal, len prikývol. Naposledy ju objal a odišiel. Sadla si na lavičku a podoperla si hlavu rukou. Trochu sa pousmiala. Vôbec nevyzerala smutne.
,,Poďme za ňou." navrhla Rukia.
Nenamietal. Veľmi ju chcel vidieť, len škoda, že je s ním Rukia.
,,Ahoj Orihime." usmial sa na ňu.
,,Ahojte." odpovie, opätujúc jeho úsmev.
,,Hm... Rozišli ste sa?" opatrne sa jej spýta Rukia.
Prisadli si k nej.
,,Áno, nemalo to zmysel." odvetí.
,,Nevyzeráš veľmi smutne. Teda nemyslím to v zlom..." načrtne Ichigo.
Rukia doňho drgne a naznačí mu nech je ticho.
,,No pretože ja ani necítim smútok."
,,Ako to? Vôbec si ho nemala rada?" čuduje sa Rukia.
,,Mala, ale skôr ako kamaráta. Najskôr sa mi to zdalo ako dobrý nápad, ale postupne som zistila, že k nemu necítim nič viac. Nechcela som ho klamať. Rozumiete mi?" vysvetlí.
Rukia pokrúti hlavou, len Ichigo prikývne, zo slovami: ,,Viem presne ako to myslíš."
Zamyslene hľadel na večernú oblohu. Rukia sa pozrie na hodiny a vstane.
,,Už musím ísť. Uvidíme sa zajtra." Ichigo neprítomne prikývne.
Ona sa usmeje a vtisne mu na líce pusu. Očakávala nejakú reakciu, lenže s ním to ani nepohlo, ale už naozaj musela ísť. Keď vošla do brány, Orihime chcela odísť tiež.
,,Nechceš sa prejsť?" spýtal sa jej.
Súhlasila. Po prechádzke ju odprevadil až k domu.
,,Tak...Uvidíme sa zajtra. Dobrú."
,,Počkaj!" zavolá za ňou, keď už zatvárala dvere.
Pribehol k nej.
,,Ďakujem za krásnu prechádzku. Bolo mi s tebou dobre."
Myslel to úprimne, pretože to bola pravda. Miloval ju, len sa jej to bál povedať. Netušil, že ona to cíti rovanko.
,,Chodíš s Rukiou a so mnou ti je dobre?" spýta sa zmätene.
,,Ja viem. Je to zvláštne. Keď si hovorila o tom prečo si sa rozišla s Ishidou... Povedal som, že ti rozumiem. Hovoril som pravdu. Pripadalo mi, že si nehovorila len svoje myšlienky. Hovorila si aj tie moje. Zajtra sa s Rukiou rozídem. Nemilujem ju... Ja-ja milujem teba." pri posledných slovách sa začervenal, avšak neodvrátil pohľad a naďalej hľadel do jej očí.
Konečne priznal svoje pravé pocity, takže sa mu dosť uľavilo.
,,Aj ja ťa milujem. To je praví dôvod, prečo som ho opustila." odpovie červená v tvári.
Priblížil sa celkom k nej a dal jej bozk. Objala ho a ich pery sa znova spojili. Ichigo sa tými bozkami snažil vyjadriť všetko, čo k nej cítil. Keď sa od seba pomaly odtiahli, obaja boli prekvapený. Boli to celkom iné pocity, ako keď sa bozkával Ichigo s Rukiou, alebo Orihime s Ishidou.
,,Dobrú noc." zaželá jej Ichigo a odíde domov.
,,Som doma!" s úsmevom oznámil.
,,Čím ťa Rukia tak potešila? Takto si sa usmieval, keď ste spolu začali chodiť." poznamená Karin.
,,Rukia? Ja s ňou ešte stále chodím. A sakra!" rozpamätá sa.
,,Čo? Ty si ju podviedol?!" vykríkne Yuzu.
,,Bol to len bozk. Teda dva. Ja ju nemilujem. Zajtra sa s ňou chcem rozísť, ale neviem ako jej to mám povedať." povzdychne si.
,,Takže dva bozky. To už sa dá považovať za neveru. Rukia by to mala vedieť. Určite jej povedz pravdu." dohovára mu otec.
,,A koho teda miluješ?" zaujíma sa Yuzu. Brat sa zhlboka nadýchne a šepne: ,,Orihime."
,,Tak teraz je to Orihime. Ktorá bude ďalšia? Chúďatá dievčatá." rýpe Karin.
,,Prestaň! S Rukiou to bol omyl. Nemal som s tým začínať, mali sme byť naďalej kamarátmi. Myslel som, že tak zabudnem na Orihime, pretože som sa bál povedať jej pravdu. Prišiel som však na to, že to je ešte horšie. Čo jej mám zajtra povedať? Ja už to ďalej nedokážem tajiť." povie takmer zúfalo.
,,Toto isté." jednoducho odvetí Karin.
,,To nebude potrebné." ozve sa od dverí, kde stojí Yuzu s Rukiou.
,,R-rukia!" prekvapene jachtá Ichigo.
,,Takže preto si sa správal tak čudne." napadne Rukiu.
,,Áno. Prepáč mi to, ale aj ty musíš cítiť, že to nie je ono." ospravedlňuje sa.
Sestry s otcom len ticho sledovali, čo sa deje.
,,Máš pravdu. Nebudem ti nič vyčítať. Priatelia?" usmeje sa a podá mu ruku.
S úsmevom ňou potrasie a zopakuje: ,,Priatelia."
,,Teraz by som ti mala niečo povedať." začne Rukia.
,,He?"
,,Ja som ťa sledovala, keď si bol s Orihime. Bola som zvedavá, tak som len vošla do brány a keď ste sa pohli znova som vyšla." prizná s previnilým výrazom.
,,Rukia ja ťa zabijem!" zavrčí.
Ona sa zasmeje a otvorí si bránu. Tentokrát už naozaj odišla. Chvíľu stál bez pohnutia, ale vtom zacíti Hollowa.
,,Ten Hollow je pri Orihime!" vykríkne, bez váhania odhodí telo a vybehne von.
Rodina ho nasleduje, pretože ho chcú vidieť pri boji, lenže trvá im to dlhšie. Zbadali Ichiga ako čupel pri Orihime, ktorá mala škrabanec na ruke, ale inak bola v poriadku. Aby ich nebolo vidieť, skryli sa do kríkov. Ichigo sa postavil oproti celkol slušne silnej príšere.
Pevne uchopil Zangetsu do ruky a švihol ním zo slovami: ,,Getsuga Tenshou!"
Modré reiatsu Hollowa zasiahlo a bolo po ňom. Zanpakutou putovala na chrbát. Ichigo sa posadil k Orihime na zem a ona si ošetrila zranenie.
,,V takejto chvíli by som ťa aspoň objala, ale..." začne nesmelo Orihime.
,,Ale? S Rukiou už nechodím, no ak chceš môžem chodiť s tebou." povie a z neznámeho dôvodu znervóznie.
Rozžiaria sa jej oči, on si to však len tak-tak všimol, pretože ho začala bozkávať. Objal ju okolo pása a vychutnával si tento okamih.
Keď prestala, šepol: ,,To beriem ako áno."
,,Chýba tu len popcorn aby to bolo ako v kine," zašepká Karin v kríkoch.
Aj keď Ichigo vedel, že sú tam, nič nepovedal. Predsa si to nenechá skaziť. Rukou ju hladil po tvári, nakoniec ju obsypával pusami, ktoré sa menili na malé bozky, až narazil na jej pery a pustili sa do bozkávania. O chvíľu mu dala posledný bozk a odtiahla sa.
,,Mali by sme ísť domov. Zajtra ideme do školy." usmeje sa.
,,Dobre. Dobrú noc."
Venuje jej poslednú pusu a zakričí: ,,Vy traja vylezte z tých kríkov! Ideme!"
,,Čo? Ty si vedel, že sú tam?" prekvapene sa spýta Orihime, keď výdu von.
,,Áno." usmieva sa.
,,Prečo si teda nič nepovedal?" pridá sa Karin.
,,Nechcel som pokaziť takú peknú chvíľu." pokrčí plecami.
Orihime zo smiechom pokrúti hlavou a ide domov. Isshin sa pohne ako prvý a jeho deti ho nasledujú.
,,Pekný úder Ichigo." poznamená len tak mimochodom otec.
,,Vďaka."
Stále sa usmieval.
,,Akože teraz sa budeš stále usmievať?" opýta sa Karin.
,,Asi áno." odvetí.
,,Zvykneme si." poznamená Yuzu.
,,Bolo by fajn, keby vám to vydržalo dlhšie ako s Rukiou." podpichuje ho Karin.
,,Daj s tým už pokoj! Musíš ich stále porovnávať? Ešte raz to zopakujem. Bol to OMYL, že som začal chodiť s Rukiou!" naštval sa Ichigo, pričom slovo omyl zdôraznil.
,,Dobre, dobre. Prepáč." zamrmle.
Prišli domov a všetci sa oddali spánku.
Ichigo sa ráno ponáhľal, pretože chcel ísť ešte za Orihime.
,,Uvidíme sa po škole!" zakričal rodine a vybehol z domu.
Netrvalo dlho, kým stál pred jej dverami. Zaklopal a čakal. Našťastie ju stihol.
,,Ahoj Ichigo." usmeje sa naňho a dá mu pusu.
,,Ahoj. Hm...Čo keby si necháme naše tajomstvo, že spolu chodíme len pre seba?" navrhne.
,,Ja neviem. Musím to povedať aspoň Tatsuki, pretože raz to aj tak zistí a naštvala by sa. Neboj sa dá sa jej dôverovať." ubezpečuje ho.
,,Dobre tak jej áno, ale to už stačí." súhlasí.
,,A čo Chad? Mal by to vedieť." pripomenie mu.
,,Máš pravdu. Poď, cestou ti poviem, ako to urobíme."
Tak ako povedal, vysvetlil jej všetko. Pred triedou narazia na Tatsuki.
,,Ahojte. Odkedy vy dvaja chodíte spolu do školy?" začuduje sa.
Ichigo mal pripravenú výhovorku:
,,Stretli sme sa na školskom dvore."
Tatsuki to ako odpoveď stačilo a keď sa otočila, Ichigo žmurkol na Orihime.
Nastala prestávka na obed. Ichigo odišiel s Chadom a Orihime mala zobrať Tatsuki na dohodnuté miesto.
,,Tatsuki musím ti niečo dôležité povedať, ale nie tu. Poď so mnou." oznámila jej vážne.
Zaskočilo ju to, no šla. Vyšli po schodoch, až sa dostali na strechu. Prvé, čo Tatsuki uvidela boli Ichigo a Chad, sediaci v chládku neďaleko schodiska.
,,Čo tu chcete? Orihime mi chce povedať niečo dôležité, tak padajte!" vyháňa ich.
,,Ja viem. Ide totiž aj o mňa a ja to isté chcem povedať Chadovi." odpovie kľudne a postaví sa.
,,Teraz čo?" spýta sa zjavne nervózna Orihime.
,,Poď sem." zavolá ju k sebe.
Za jeho pokojným úsmevom sa skrývali menšie obavy. Počkal, kým príde celkom k nemu, aby ju mohol pobozkať. Opätovala jeho bozk. Tatsuki si musela sadnúť, pretože hrozilo, že to s ňou hodí o zem. Chadovi sa na tvári objavila akási zmes prekvapenia a úsmevu.
,,Ishida je minulosť. Teraz chodím s Ichigom." pozrie po chvíli Orihime na kamarátku.
,,Už nechodím s Rukiou, ale s Orihime." otočí sa Ichigo na Chada.
,,Kvôli tomu sme vás sem zavolali. Obom vám veríme a nechceme aby to aspoň zatiaľ vedel niekto iný." vysvetľuje ďalej Ichigo.
Chad prekoná šok skôr ako Tatsuki: ,,Pravda sa aj tak ukáže." pripomenie im.
,,Áno, ale čím neskôr, tým lepšie." riekne Ichigo.
Konečne sa spamätá aj Tatsuki.
,,Ďakujeme, že ste nám to povedali. Udržíme vaše tajomstvo. Chad ideme, nech sú tu sami." usmeje sa a obaja odišli.
Naši zaľúbenci si sadli do tieňa. Orihime začala jesť, ale Ichigo na ňu len pozeral.
O chvíľu jej to nedalo pokoj, tak sa spýtala: ,,Urobila som niečo?"
Zobral jej ruku a položil ju na svoju hruď, tak aby cítila tlkot jeho srdca.
Priblížil sa k nej tvárou a šepol: ,,Ukradla si mi srdce."
Nemohla odpovedať, pretože ju začal bozkávať. Takto podobne pokračovala celá prestávka. Keď nakoniec zazvonilo, zistili, že sa nenajedli. Rýchlo zbehli do triedy. Orihime celú hodinu škvŕkalo v bruchu, takže sa nemohla vôbec sústrediť. Ichigo to bral lepšie, ale aj tak na ňom bolo poznať hlad. Našťastie to bola posledná dnešná hodina a po zazvonení Orihime vybehla a pustila sa do jedla.
Hneď ako prišla domov, všimla si v taške poskladaný papier, ktorý tam určite nedala. Zo zvedavosti ho otvorila. Bolo tam napísané: PRÍĎ KU MNE. ICHIGO S úsmevom ho odhodila a šla sa prezliecť. Približne o pol hodiny klopala na jeho dvere. Otvorila jej Yuzu.
,,Ahoj Orihime." pozdravila ju s úsmevom.
,,Ahoj. Môžem ísť ďalej?" Yuzu ustúpila, nech prejde.
,,Ichi-nii! Je tu Orihime!" zakričala smerom ku schodisku.
Ozvalo sa buchnutie dverí a Ichigo zbehol dolu schodmi.
Objal ju a povedal: ,,Dúfal som, že ten lístok nájdeš."
,,Všimla som si ho doma." usmiala sa.
,,Čo tu tak pekne vonia?" spýtala sa zrazu a nasledovala vôňu, ktorá ju doviedla do kuchyne.
,,Obed. Dáš si s nami?" ponukne ju Yuzu.
,,Veľmi rada." nadšene súhlasí.
Ichigo si sotva sadol, ozvalo sa klopanie na dvere.
,,To bude určite Karin." povie Yuzu.
,,Ja otvorím." ponúkne sa Orihime, keď sa Ichigo chystal postaviť.
Čakalo ju pekvapenie. Namiesto Karin tam stál Renji a prekvapene na ňu pozeral.
,,A-ahoj Renji." pozdraví a pustí ho dnu.
,,Ahoj Orihime." odvetí stále prekvapený.
,,Je Ichigo doma?" spýta sa jej.
,,Keby som nebol doma, myslíš, že by tu Orihime bola?" odpovedal mu Ichigo otázkou.
Keď začul Renjiho hlas hneď sa postavil. Renji pokrútil hlavou.
,,Čo tu robíš?" zamrači sa.
,,Prišiel som ťa pozrieť, ale ako vidím o spoločnosť máš postarané."
Pohľad mu zablúdil na Orihime.
,,Máš s tým problém?" chladne sa spýta.
,,Nie, ale kto vie, čo sa tu robí keď tu nie je Rukia." nedá pokoj Renji.
Ichigo sa usmeje a povie: ,,Tej to môže byť jedno."
,,Tomu neverím." mračí sa Renji.
,,Aha. Takže sa nepochválila. Včera sme sa rozišli."
Snažil sa hovoriť s ľadovým kľudom, aj keď to v ňom vrelo. Chcel aby Renji vypadol a pritom nič nezistil. Otvorili sa dvere a vošla Karin.
,,Čavte rodinka." zakričí a letmo na nich pozrie.
Išla do izby, ale zastaví sa a znova na nich pozrie.
,,Čav...hm...no...ako sa to voláš?" rozmýšľa nad Renjiho menom.
,,Renji! Už si to konečne zapamätaj!" okríkne ju červenovlasý chalan.
,,Ako povieš." odvrkne.
,,Ahoj Orihime." pozdraví s úsmevom.
,,Ahoj Karin." Opätuje úsmev.
,,Ako to, že na Orihime sa ešte aj usmeješ?!" nerváči ďalej Renji.
,,Pretože narozdiel od teba ju mám rada." uškrnie sa.
,,Karin nepreháňaš to trochu?" spýta sa Ichigo.
,,Hádam nežiarlíš na vlastnú sestru." zasmeje sa.
,,No to určite!" ironicky poznamená.
,,Yuzu kedy bude ten obed?" spýta sa Orihime, aby uvoľnila atmosféru.
,,Už je, ale neviem pre koľkých mám prestrieť."
Vo chvíli keď Ichigo odpovedal: ,,Pre štyroch!"
Renji zakričal: ,,Pre piatich!"
Pozrú na seba vražedným pohľadom.
,,Vy dvaja nehádajte sa! Som hladná." zakričí Karin a Orihime prikyvuje.
,,Orihime ty si hladná? A čo mám povedať ja? Od rána som nič nejedol." sklesnuto povie a chytí sa za brucho pretože mu v ňom znova zaškvŕkalo.
Nikto im už nevenuje pozornosť, takže Orihime k nemu podíde s úsmevom.
,,Chudáčik môj." pošepká, kým ho hladí po tvári.
,,Ichigo kašlime na tajomstvo." poprosí ho.
Pousmial sa a povedal: ,,Ak chceš."
Prikývla a už by mu dala pusu keby Yuzu na nich nezakričala: ,,Poďte sa najesť!"
Bolo ich päť, takže Ichigo si musel doniesť stoličku a sadol si vedľa Orihime. Trochu sa tlačili, ale jemu to vôbec neprekážalo. Práve naopak. Po chvíľke si Yuzu všimla niečo zvlášne.
,,Ichi-nii prečo držíš lyžičku v ľavej ruke?" spýtala sa.
Všetci naňho pozreli. On sa usmial a zdvihol svoju pravú a zároveň aj ľavú ruku Orihime, navzájom prepletené.
,,Stačí ako odpoveď?" prehovoril.
Položili si ruky na stôl, no aj tak sa nepustili.
,,Ichigo, prečo ste sa s Rukiou rozišli?" začne zase Renji, pričom ich rukám nevenuje veľkú pozornosť.
,,Milujem iné dievča." jednoducho odvetí, ani naňho nepozrie.
,,Ale neboj sa. Zobrala v pohode aj to, keď nás videla bozkávať sa." dodá vzápätí.
Orihime zabehla polievka a povedala: ,,Čo?"
,,No...Sledovala ma." vysvetlí.
Povzdychla si a chcela pokračovať v jedení, ale on sa k nej naklonil a pobozkal ju. Usmiala sa, preto sa pokojne vrátil k svojmu obedu, no predtým pozrel na Renjiho ako zareagoval. To čo uvidel ho skoro rozosmialo. Renjimu vypadla lyžička z ruky, oprskala ho polievkou a aby toho nebolo málo, tváril sa akoby práve dostal facku.
,,Renji si od polievky." smiala sa mu Orihime.
,,To je teraz jedno." spamätal sa.
,,Takže...Takže keď si hovoril, že miluješ iné dievča, tak si myslel..." jachtá.
,,Áno, myslel som Orihime." usmeje sa.
,,Budete sa rozprávať po jedle!" okríkne ich Karin.
Dojedli teda v tichosti. Orihime s Renjim sedeli na gauči, kde čakali na Ichiga, pretože si potreboval odskočiť. Yuzu upratovala riady a Karin odbehla von. Keď konečne prišiel Ichigo, sadol si za Orihime, zozadu ju objal, dal jej pusu na líce a pozrel na Renjiho, ktorému akosi došli slová. Neprerušil ticho. Čakal čo povie Renji.
Ten po chvíľke premýšľania prehovoril: ,,Vy dvaja spolu chodíte?"
Prikývli.
,,To je na mňa trochu moc. Radšej idem. Majte sa a ďakujem za obed."
,,Ahoj." odvetili mu naraz a on odišiel.
2024 ©