Reborn 3 (the end)

Napsal Dear_J-ane (») 24. 7. 2011 v kategorii FF-Jednorazovky, přečteno: 1177×
reborn.jpg

túto poslednú kapitolu som sa rozhodla venovať P3P z dvoch jednoduchých dôvodov.1.-aj ona mi jednu venovala a 2. ako jediná vyjadruje svoj názor, čiže sa dá povedať že píšem hlavne pre ňu, pretože mám pocit že ostatných to nezaujíma keď nič nepovedia :) takže P3P, nech sa ti páči, ale vám ostatným tiež :)

Na ďalší deň ráno sa mladík zobudí na zvonenie budíka. Namrzene ho vypne a posadí sa.

,,Hurá do každodennej rutiny." zašomre si.

,,Dobré ráno pane." ozve sa od skrine.

Princ sa strhne a až teraz si všimne vysokého hnedovlasého mladého muža, ktorý môže mať asi o dva roky viac ako Ichigo.

,,Kto si a čo tu chceš?!" vykríkne, ale ani nečaká na odpoveď a luskne prstami, čím uväzní návštevníka v čiernej bariére.

Potom rýchlo zbehne dolu schodmi do kuchyne, kde už zvyšok rodiny raňajkuje.

,,Dobré ráno onii-chan." pozdraví ho s úsmevom jedna z dvojičiek.

,,Čo sa deje Ichi-nii?" spýta sa namiesto pozdravu druhá.

Hoci včera za nimi Kráľovna bola a povedala im celý príbeh, aj naďalej ho brali ako svojho brata, za čo im bol vďačný.

,,Neviete kto je ten blázon v mojej izbe?!"

,,Tu máš. Toto doniesol. Jeden je pre teba, druhý pre mňa." pokojne mu Isshin podá bielu obálku.

Prekvapene ju vezme a pozrie na krvavočervenú pečať, na ktorej sa jasne črtá veľký zlatý drak s korunkou na hlave.

,,List od Kráľa?"

Ešte stále zmätený ho otvorí a číta.

Ichigo, posielam do Skutočného sveta niekoho z našej stráže, mal by k vám zapadnúť. Má prikázané dávať na teba celé tri roky pozor a pravidelne ma informovať o všetkom novom. Nepokúšaj sa ho zbaviť! Hiroshi

P.S: Masaki ti odkazuje, aby si ho pustil z tej bariéry.

Pri poslednej vete sa pousmeje. Vráti sa teda späť do svojej izby a opäť luskne prstami, čím zruší bariéru. Mladík si opráši prach z bledozeleného kimona a ukloní sa.

,,Pane, odteraz som vaša osobná stráž. Mám prikázané dávať na vás pozor, učiť vás a poradiť vám, keby ste to potrebovali." formálne zo seba vysype.

,,Ako sa voláš?" spýta sa trochu nezaujato.

,,Nori, pane." pohotovo odvetí.

,,To tu akože budeš som mnou každý deň tie tri roky?"

,,Áno."

,,Super." ironicky poznamená a odíde na raňajky.

Nori ho nasleduje.

,,Fakt ťa zavrel do bariéry?" zasmeje sa Isshin, ktorý si medzitým prečítal list adresovaný jeho ,,synovi".

Strážca prikývne.

,,Pane, Kráľ mi prikázal slniť všetky vaše rozkazy, takže ak by ste čokoľvek potrebovali, obráťte sa na mňa." informuje znudeného Princa.

,,Fajn, jeden rozkaz ma napadá."

,,Vlastne to má výnimku. Nemôžete ma poslať preč." dodá trochu ospravedlňujúco.

,,Takže ma budeš sledovať dvadsaťštyri hodín denne?!"

,,Keď to tak vezmete, tak áno."

,,No tak to si okamžite vyhoď z hlavy! Som teenager, potrebujem aj nejaký čas osamote!"

,,Ľutujem."

,,Musíš ma predsa nechať aspoň raz za čas samého!" štve sa a zúrivo pritom pichá vidličkou do praženice, akoby za to mohla ona.

,,Možno by sme sa mohli dohodnúť na pár hodinách mesačne. Povedzme takých 10 hodín?" navrhne.

Ichigo naňho zazrie.

,,10 hodín mesačne? Mám lepší návrh. Na tri roky ťa zavriem do bariéry a budem mať voľno omnoho viac." diabolsky sa uškrnie.

Nori sa prikrčí a odvetí: ,,Tak týždenne?"

Princ sa na okamih zamyslí, počas čoho zhltne pár súst.

,,To by šlo." odpovie s plnými ústami.

,,No, taktiež vás mám naučiť ako byť princom. A rozprávať s plnými ústami sa rozhodne nepatrí." zamračí sa.

Ichigo prevráti očami.

,,Väčšieho suchára mi poslať nemohli?" spýta sa Karin, ktorá sa na nich výborne zabáva.

,,Tak si to uži." škodoradostne ho potľapká po ramene.

************************************************************

,,Naozaj so mnou musíš chodiť aj do školy?" zúfalo sa pýta pred bránou.

,,Pane, mám vás sprevádzať na každom kroku, to znamená aj v škole."

,,Nehovor mi pane na verejnosti a tiež mi nevykaj!" nahnevá sa.

,,Ale pane...."

,,To je rozkaz!" skríkne naňho a rýchlo beží do triedy, až za ním povievajú dlhé oranžové vlasy.

,,Kurosaki, preboha čo to máš s vlasmi?" ozve sa takmer zborovo od jeho spolužiakov.

Povzdychne si.

,,No proste mi narástli!" zazrie na nich.

,,Ale prečo sa neostriháš, je to divné." čuduje sa Michiru.

,,Pretože to nejde! A dajte mi pokoj." odvrkne a sadne si na svoje miesto.

Vtom vojde aj Nori a postaví sa k nemu.

,,Kto to je?" spýta sa Tatsuki.

,,Nori, môj bratranec. Žije ďaleko, ale jeho rodičia museli odcestovať a nemal kam ísť, tak ostáva u nás." povie okamžite ich vymyslený príbeh nahlas, aby sa nemusel opakovať.

,,Je zvláštny." nakloní sa k nemu.

,,Je to môj osobný strážca, poslali ho rodičia." vysvetlí potichu a prevráti očami.

*******************************************************

,,Všetci musia riešiť moje dlhé vlasy. Akoby na svete nebolo horších vecí." naštvane si šomre popod nos, keď kráča na strechu zjesť svoj obed.

Nori, ktorý mu je v pätách radšej mlčí, dnes mu totiž vynadal už dosťkrát. Najčastejšie pre to, že sa správa príliš formálne alebo sa pýta na výmysli moderného sveta, ktoré nemá odkiaľ poznať. Jedným z nich bol samozrejme aj mobil a práve ten Ichigo akurát vytiahne z vrecka. Rýchlo vytočí číslo a netrpezlivo kráča po schodoch.

,,Kde si?" 

Strážca z druhého konca započuje jemný dievčenský hlas, hoci nerozumie čo hovorí.

,,Dobre, ale nabudúce sa aspoň ozvi, aby som sa nebál." povzdychne si a prehrabne rukou už aj tak dosť strapaté vlasy.

Zrazu prudko zastane a zvrtne sa, no narazí do Noriho.

,,Sakra Nori!" zakričí naňho a on hneď uskočí na kraj.

,,To ti poviem keď sa stretneme. Idem za tebou, počkaj tam." s týmto skryje mobil opäť do vrecka.

Rozbehne sa von z budovy a mieri k bráne. Nori ho pokojne nasleduje, čakajúc kam idú. Pri bráne takmer skrytá medzi vysokým krvovím stojí krásna dievčina. Pri pohľade na Princa sa široko usmeje. Nori len prekvapene zažmurká, keď jeho pán úsmev opätuje a jemne dievča objíme. To mu nadšene vtlačí pusu na pery a naďalej sa usmieva.

,,Zase si sa o mňa bál." hravo mu bachne po pleci.

,,A kedy som sa nebál?" pousmeje sa a pomaly ju pustí.

,,Takže toto je Nori, môj osobný strážca, poslal ho Hiroshi. Nori, toto je Orihime....moja priateľka." jemne sa začervená, rovnako aj dievčina vedľa neho.

Strážca sa jej úctivo ukloní.

,,Rád vás spoznávam."

,,Aj ja teba." usmeje sa.

,,Zase vykanie! NORI!" rozčúli sa Princ okamžite.

,,Ichigo, nebuď zlý, je len slušný!" vyčítavo naňho pozrie.

,,Slušný? Začína mi liezť poriadne na nervy a to je tu ešte ani nie deň! A musím s ním stráviť celý čas kým nepôjdem späť do Kráľovstva! Verila by si, že ma má sledovať od rána do večera?" sťažuje sa a všetci sa vyberú naspäť na strechu.

,,Takže nebudeme mať žiadny čas pre seba?" trošku smutne sa spýta.

,,To už som vybavil. Ale nechápem na čo Hiroshi myslí. Povie mi, aby som si za tie roky našiel manželku, ale ako to mám urobiť, keď mi bude stále v pätách?" kývne na Noriho.

,,Pane určite to pre vás nie je príjemné, ale taký je rozkaz Kráľa."

,,Paráda, Kráľove rozkazy plníš do poslednej bodky, hadám aj viac ako treba, ale tie Princove sú ti očividne ukradnuté! Povedal som ti, aby si mi nevykal a nevolal ma pane, aspoň kým sme na verejnosti!" vybuchne opäť, na čo sa Orihime veselo zasmeje.

**********************************************

Dlhovlasé dievča za sebou zabuchne dvere a zťažka si povzdychne. Bez toho aby zasvietila sa vyzuje a vojde ďalej do tichého bytu. Prudko však zastane a srdce sa jej rýchlo rozbúcha. Z kuchyne totiž vychádza tlmené svetlo, akoby tam niečo horelo. Vystrašene tam vbehne, ale šokovane ostane stáť vo dverách. Skutočne tam niečo horí, no sú to sviečky rozmiestnené po celej kuchyni a jedna veľka voňavá stojí na prestretom stole. Okrem sviečky zacíti aj ruže a veľmi pekne voňajúcu večeru. Kým sa však spamätá, zozadu ju chytia dve pevné teplé ruky a jemne ju objímu. Nadskočí, ale hneď ako sa jej v uchu ozve nežný šepot, je pokojná.

,,Krásne výročie Hime."

,,T-to si urobil pre mňa?" dojato zašepká a otočí hlavu k svojmu priateľovi.

,,Samozrejme. No, trošku mi pomohla Yuzu a Nori." prizná rozpačito a Orihime sa potichu zasmeje.

,,Je to krásne, ďakujem." pobozká ho.

,,Si hladná?" spýta sa, keď má voľné pery.

Dievčina, teraz už skôr mladá žena, nedočkavo prikývne a odloží kabelku na bok. Princ prejde popri nej a odsunie jej stoličku.

,,Nechaj ma hádať. Toto bola Noriho práca." zasmeje sa, ale sadne si.

,,Héj, aj ja viem čo sa patrí!" naoko vyčítavo jej odpovie.

Obaja sa zasmejú, zatiaľ čo Ichigo na stôl pred Orihime položí voňajúceho pečeného lososa so zeleninou a zemiakmi. Jednu porciu položí aj na miesto oproti a do pohárikov naleje chladené šampanské. Vie, že jeho priateľka ho tajne zbožnuje. Orihime zodvihne pohár a veselo sa usmeje.

,,Na nás."

,,Na nás." zopakuje Ichigo a oba poháre cinknú o seba.

Napijú sa.

,,Ako vieš, že mám rada práve túto značku?" rozplýva sa.

,,Jednoducho viem." tajomne sa usmeje.

,,Dobrú chuť." zaželá jej a chytí svoj príbor, no čaká kým ona skúsi ako prvá.

,,Aj tebe." odvetí a dá si do úst malé sústo.

Starostlivo ho prežúva a vychutnáva si chuť.

,,Je to vynikajúce!" nadšene vykríkne, na čo sa Princ spokojne usmeje a aj on sa pustí do jedla.

Počas večerania sa takmer nerozprávajú, užívajú si príjemnú atmosféru a dobré jedlo.

Keď upracú riady, Ichigo si odpije a spýta sa: ,,Čo tá torta v chladničke?"

,,Och, tú som včera upiekla na dnešný večer. Úplne som na ňu zabudla." zasmeje sa.

,,Dáme si ju?" ponúkne Orihime.

Odpoveďou je krátke prikývnutie. Nadšene vytiahne menšiu okrúhlu tortu poliatu mliečnou čokoládou. Na vrchu má bielou čokoládou napísané ,I love you´ a uložených pár jahôd.

,,Vyzerá skvele." poznamená, kým ju mladá žena krája.

,,Áno, naozaj sa mi podarila. Až mi ju je ľúto zjesť." prestane krájať a smutne sa na ňu zahľadí.

Princ sa zasmeje, objíme ju a vtlačí jej na líce pusu.

,,Skôr by bola škoda nezjesť ju." šepne.

,,Tak dobre, ale necháme aj pre Yuzu a Noriho, za to, že ti pomohli." usmeje sa.

,,Fajn." nemá námietky.

O chvíľu si na nej už pochutnávajú.

,,Viem, že ti to hovorím vždy, ale naozaj by z teba bola skvelá cukrárka." láskavo sa na ňu usmeje.

,,Ďakujem." vyskočí a posadí sa mu na kolená.

,,Mimochodom," trochu sa skloní a spod stola vytiahne darčekovú taštičku, ,,toto je pre teba. Ešte raz, krásne výročie." 

Príjme dar a vyberie zvnútra štvorcovú krabičku. Opatrne ju otvorí.

,,To je nádherné!" vzdychne šťastne.

Vezme do ruky striebornú retiazku, na ktorej vysia dve malé modré kvetinky podobné tým, čo má vo vlasoch. Kvietky sú vykladané drobnými kamienkami a vo svetle sviečok sa krásne lesknú. Pomaly ju položí späť do krabičky a tú odloží na stôl. Vrhne sa Ichigovi okolo krku a vášnivo ho pobozká. 

,,Ďakujem." šepne proti jeho perám a naďalej ho bozkáva.

,,Som rád, že sa ti to páči." odhrnie jej pramienok vlasov z tváre.

,,Počkaj tu, aj ja pre teba niečo mám!" prikáže mu a rozbehne sa do svojej izby.

Keď beží naspäť, počuje ako sa potkla.

,,Som v poriadku!" zakričí.

Pribehne až k nemu a podá mu obdĺžnikový balíček.

,,Šťastné výročie." venuje mu úsmev.

Zvedavo roztrhne baliaci papier. Zrazu v ruke drží starú knihu. Veľmi starú.

,,Shakespearov Hamlet!" spozná ju okamžite.

,,Áno. Viem, že ho máš rád. Toto je jeden z prvých výtlačkov, dokonca tam je aj autorov podpis."

Šokovane na ňu pozrie, no potom otvorí knihu a uvidí, že má pravdu. Je síce trošku vyblednutý, ale rozhodne tam je.

,,Zbláznila si sa?! Táto kniha musí mať neskutočnú hodnotu! Musela si za ňu dať celý majetok!" vyčítavo na ňu pozrie.

,,No, v skutočnosti ma nestála ani zďaleka tak veľa ako si myslíš." veselo sa zasmeje.

,,Ako to?" nerozumie.

,,To ti poviem zajtra. Nebudem teraz kaziť okamih." šibalsky sa usmeje.

Ichigo ju stiahne na seba.

,,Ďakujem." poďakuje a pobozká ju s rovnakou vášňou ako ona pred chvíľou jeho.

,,Milujem ťa." šepne.

,,Aj ja ťa milujem." pokojne jej dpovie.

************************************************

Izbou sa ozve nepríjemný zvuk budíka. Oranžovovlasý Princ ho vypne a s bolestným zastonaním chytí svoju hlavu. Potom pozrie na ženu vedľa seba.

,,Hime, vstávaj, musíme ísť do školy." jemne s ňou zatrasie.

Pohne sa a pomaly otvorí oči.

,,Príšerne ma bolí hlava." zašomre a otočí sa mu chrbtom.

,,Aj mňa. Nemali sme otvárať aj tú druhú fľašu." povzdychne si.

Odpoveďou mu je súhlasné zamrmlanie.

,,Pane, smiem vojsť?" ozve sa spoza dverí Noriho hlas.

Ichigo pozrie na seba aj svoju priateľku. Obaja majú pyžamo. Očividne zaspali skôr ako k niečomu došlo.

,,Hej." odpovie konečne a hodí sa späť na vankúš.

,,Nejdete do školy?" zvedavo sa spýta.

Orihime naňho umučene pozrie a kedže jemu tiež nie je dvakrát najlepšie....

,,Nie, včera sme to trošku prehnali. Zrejme dnes prespíme celý deň. Choď bez nás." prikáže mu.

,,Možno by som mal ostať s vami."

,,Nie, zvládneme to." zašepká už z polospánku.

,,Dobre, oddýchnite si." odpovie ešte, hoci pochybuje, že ho aspoň jeden z nich počuje.

************************************

,,Ichigo?" rozľahne sa bytom hlas mladej ženy.

,,Som v sprche!" znie tlmená odpoveď.

Žena sa pre seba pousmeje, odloží všetky veci a vyberie sa za ním.

,,Musíme sa porozprávať." povie mu cez dvere.

Práve vtedy sa otvoria a pred ňou stojí jej priateľ v celej svojej kráse.

,,A o čom?" spýta sa a dá jej pusu na privítanie.

,,Vieš, tvojim rodičom sa narodila malá Minako a o chvíľku sa tam budeš musieť vrátiť...."

,,Hime, povedz narovinu čo chceš." pousmeje sa, keď si ju k sebe pritiahne.

Zhlboka sa nadýchne a šepne: ,,Som tehotná."

Princovi zamrzne úsmev na tvári, no hneď v zápätí sa roztiahne do toho najšťasnejšieho úsmevu, ktorý vidí len málokedy.

,,Budeme rodičia!" skríkne na celý byt.

,,Áno." zasmeje sa.

Zodvihne ju vysoko do vzduchu a so smiechom ju zatočí. Potom si ju pritiahne celkom k sebe a vášnivo ju pobozká.

,,Ako dlho?" spýta sa napokon.

,,Šiesty týždeň." 

Čupne si a pritlačí tvár k jej bruchu.

,,Ešte nič neucítiš hlupáčik." zasmeje sa a prehrabne mu mokré vlasy.

,,Ja viem, ale už je tam." zašepká a vybozkáva celé brucho.

,,Milujem ťa." tichúčko riekne Orihime.

,,Aj ja ťa milujem. Milujem vás oboch." šťasne sa usmeje.

,,Vieš, trošku si ma predbehla, dnes som ťa chcel prekvapiť ja." povie napokon, keď sa postaví.

,,Ako?" zažmurká, ale namiesto odpovede odbehne do spálne a vráti sa s malou krabičkou v ruke.

,,Inoue Orihime, staneš sa mojou ženou a Princeznou duší?" kľakne si na koleno.

Prudko sa nadýchne a so slzami v očiach odpovie: ,,Áno, veľmi rada!"

Spokojne jej na prst navlečie prsteň s malým diamantom a opäť sa vrhne na jej pery. Vtom Ichigo na svojom nahom tele, zakrytom len uterákom, pocíti chlad. Obaja sa otočia na vchodové dvere, v ktorých stojí jeho verný strážca Nori.

,,Čo sa deje?" prekvapene sa ich spýta.

,,Kráľovstvo má novú Princeznu, spolu s ňou aj ďalšie dieťatko." usmeje sa Ichigo.

Nori si to spojí dohromady a nadšene zvískne.

,,Gratulujem!"

Dvojica sa na seba len usmeje a spoja pery v jeden krásny, dlhý bozk.

-----------------------------------

konečne koniec :D wow, je to strašne dlhé. chcem poďakovať všetkým, ktorý na to tak vytrvalo čakali a prečítali si to. budem vďačná za komentáre :)

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Článek ještě nebyl okomentován.


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
  [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel deset a dvě