Nom, tu je konečne pokračovanie. Pekné čítanie :)
,,Vďaka." opätuje jej objatie, ale o malú chvíľku sa odtiahne.
,,Mám ho zabiť alebo stačí, aby bol zapečatený a ťažko zranený?"
,,Stačí zapečatený, aspoň si odpyká svoj trest."
,,A čo moje telo?" kývne naň hlavou.
Masaki k nemu prejde a čupne si. Niečo zašepká a telo sa vyparí v drobných bielych čiastočkách. Namiesto neho sa objaví Hiroshi.
,,Skvelá práca." položí ruku na synove rameno.
Ichigo sa otočí na ostatných.
,,Moju mamu už poznáte, toto je môj otec Hiroshi." ukáže naňho.
,,Och, takže si konečne uznal, že som tvoj otec?" podpichne ho Kráľ.
,,Hej, ale ešte si počkáš kým ťa tak budem volať."
,,S tým som počítal." povzdychne si.
,,A mimochodom, Hiroshi je Kráľ duší, čo tak trochu znamená, že ja som Princ. Takže preto tie nové sily a kimono." trošku rozpačito dodá.
Nastane šokované ticho.
,,Čo?!" ozve sa od nich jednohlasne po necelej minúte.
,,To nie je vtipné." poznamená Rukia.
,,To nie je vtip." riekne prichádzajúci blond shinigami.
Ukloní sa každému členovi Kráľovskej rodiny a pozrie na drobnú čiernovlásku.
,,Ichigo-san je naozaj Princ duší."
,,Ty si to vedel?" prekvapene zažmurká ichigo.
,,Iste, Masaki-sama potrebovala aj moju pomoc." jednoducho odpovie obchodník.
,,Takže jemu ste to povedali a mne nie? Pekné od rodičov." namrzene zašomre Princ.
Kráľ sa zasmeje.
,,A čo sa stane s Hougyoku?" spýta sa Ishida.
Všetky oči sa nasmerujú na Kráľa.
,,Rozhodnutie nechám na tebe, Ichigo."
Oslovený párkrát zažmurká, potom pozrie na malú guličku v ruke. Všetci napäto čakajú, čo povie.
,,Myslím, že by sa malo vrátiť k svojmu tvorcovi." podíte k Uraharovi a podá mu ho.
,,Ale zabezpeč, aby sa to nikdy nezopakovalo." dodá.
,,Mám ho zničiť?"
,,Pokiaľ to bude jediná možnosť, tak áno." pevne vyhlási.
,,Rozumiem." ukloní sa mu.
,,Gratulujem k tvojmu prvému rozkazu." usmeje sa Masaki.
Ichigo sa pousmeje a pozrie na človeka, ktorý mu bol doteraz otcom. Podíde k nemu a čupne si. Položí naňho dlaň, z ktorej sa mu rozšíri tlmené biele svetlo a obalí celú postavu muža.. Maldý princ prekvapene nadskočí, ale neodtiahne ruku. Namiesto toho pridá aj druhú a svetlo zosilnie.
,,Rýchlo si objavil, že vieš aj liečiť." veselo sa usmeje Kráľovná.
Nič neodpovie, len sa ticho sústredí. O minútku Isshin pomaly otovrí oči, takže Princ stiahne ruky.
,,Ichigo..." začne, no len sa široko usmeje.
,,Ďakujem za všetko." pousmeje sa.
Jeho náhradný otec sa opatrne postaví.
,,Urobil som to rád."
Obzrie sa okolo seba, až mu oči padnú na krásnu bledovlasú ženu.
,,Masaki." úsmev sa mu roztiahne.
,,Kráľ." pozrie na osobu neďaleko nej.
Obom sa mierne ukloní.
,,Ako sme ti sľúbili, budeš odmenený za starostlivosť o nášho syna." riekne mu Hiroshi.
,,Bola to pre mňa česť."
,,Čo by si si prial? Môže to byť čokoľvek." spýta sa Masaki milo.
,,Mám len jedno prianie, aj keď asi nereálne."
,,Aké?"
,,Chcel by som naspäť svoju ženu Yuuku." ticho odpovie.
Kráľ s Kráľovnou na seba pozrú a chvíľku mlčia.
Napokon prehovorí Kráľ: ,,Nikdy nevraciame mŕtvych, ale vzhľadom na to, čo si urobil pre Princa, bude tvoje prianie splnené."
Isshin na okamnih neverí vlastným ušiam, ale hneď ako ho prejde počiatočný šok, hodí sa ku Kráľovým nohám a hlboko sa mu ukloní.
,,Ďakujem vám Vaša výsovsť! Ste veľmi milosrdný! Nikdy vám to nezabudnem!"
,,Určite si uvedomuješ, že ju nemôžeme priviesť hneď, najskôr ju masíme nájsť, vysvetliť jej celú situáciu a zariadiť všetko potrebné pre jej návrat, potrvá to najviac dva týždne." vysvetlí mu Masaki.
,,Ďakujem." poďakuje opäť a vstane.
,,Môžeme ťa však ešte o niečo požiadať?"
,,Iste."
,,Mohol by byť Ichigo súčasťou tvojej rodiny o trošku dlhšie?" spýta sa Hiroshi.
Jeho syn hneď spozornie.
,,Samozrejme. Môže ostať ako dlho budete potrebovať." odpovie okamžite Isshin s úsmevom.
,,Prečo sa už nemôžem vrátiť?" zvedavo sa otočí na otca Ichigo.
,,Ešte nie si pripravený. Musíš sa celkom zžiť so svojou Silou a predovšetkým, nájsť si ženu. Ostaneš tu tri roky, pokaiľ si dovtedy nenájdeš vhodnú manželku, vyberiem ti ju ja." odpovie pevným hlasom.
Princ na okamih nie je schopný slov, to ho však rýchlo prejde.
,,Nemôžeš odo mňa chcieť aby som sa tak skoro oženil. Mám len 17!" skríkne.
,,Je mi ľúto, každý princ sa musí po dovŕšení dviatsateho roku oženiť, či už dobrovoľne alebo nasilu." ospravedlní sa mu matka.
Ichigo pozrie na svojich priateľov, hľadajúc oporu, hoci vie, že sú rovnako bezmocní ako on. Jeho oči sa stretnú s hlbokými sivými a zmocnia sa ho obavy.
,,Čo ak to nebude ona? Nedokázal by som bez nej žiť."
Dievčine sa oči naplnia slzami a rýchlo sa rozbehne preč.
,,Orihime!" zakričí Tatsuki a chce ísť za ňou, no všimne si záblesk dlhých oranžových vlasov, vlajúcich za bežiacim Princom, takže zostane na mieste.
,,Ichigo?" Masaki sa otočí práve vo chvíli, keď sa jej syn rozbehne za gaštanovovlasým dievčaťom.
,,Čo je to za dievča?" spýta sa Kráľ malej skupinky.
,,Volá sa Inoue Orihime a je to Ichigova spolužiačka a dobrá kamarátka. Vždy ju ochraňuje." odpovie hneď Rukia.
,,Prečo tak náhle odbehla?" nerozumie.
,,No, viete...." začne, ale nevie ako pokračovať, preto to dokončí Tatsuki.
,,Pretože Ichiga už dosť dlhú dobu miluje a očividne ju zabolela predstava, že by sa mal oženiť s niekym iným."
,,A on o tom vie?" opýta sa tentoraz Kráľovná.
,,Nie. Vie to každý okrem neho. Orihime je dosť plachá pokiaľ ide o Ichiga, takže tá by mu to nepovedala ani za milión rokov." trpko sa zasmeje.
,,Isshin, nevieš čo k nej cíti on?" otočí sa na čiernovlasého shinigami.
,,Naozaj neviem, ale rozhodne mu nie je ľahostajná. Keď ju uniesli do Hueco Mundo, celý deň odmietal vyliezť z izby a jesť. Na druhý deň už šiel pre ňu." odpovie pokojne.
Ichigovi priatelia sa zatvária trochu prekvapene. Videli jeho výbuch hnevu, keď sa to dozvedel, ale o tomto nevedeli. Masaki sa zamyslí, nakoniec sa jej po tvári rozleje teplý úsmev.
,,Myslím, že tu máme potenciálnu princeznú."
**************************************
,,No tak, kde si?" spýta sa pre seba, hľadajúc v lese aspoň náznak gaštanových vlasov.
Zastane a započúva sa do ticha. Presne ako čakal, začuje tiché vzlyky vychádzajúce spoza veľkej skaly. Pomaly sa k nej priblíži a čupne si pred plakajúce dievča.
,,Inoue? zašepká.
Ale dievča nereaguje.
,,Zlé znamenie." zasmeje sa Hollow.
Ichigo si potichúčky povzdychne a pritiahne si ju do náruče. Jemne sa začervená, keď zacíti teplo jej tela. Dievčina prestane vzlykať a celkom stuhne.
,,Len sa vyplač ak ti to pomôže." šepne jej a pevne ju objíme.
Ako na povel začne opäť plakať a on ju utešujúcu hladí po chrbte. Dokonca ho pevne chytí vzadu za kimono a tvári si pritlačí o jeho hruď. Nakloní hlavu bližšie k nej a vdýchne jej vôňu. Aj napriek dlhým bojom z nej cíti sladké jahody. O chvíľu sa dievča utíši.
,,Ďakujem Kurosaki-kun." šepne a odtiahne sa.
Princ hneď pocíti prázdno vo svojom náručí.
,,Nemáš zač." odvetí.
Na okamih nastane trápne ticho.
,,Hmm, čo sa stalo?" spýta sa napokon Ichigo.
,,To nič nie je." odvráti tvár.
,,Môžeš mi to povedať." jemne ju chytí za ruku.
Začervená sa, ale nič nepovie.
,,Ide o to čo povedal Hiroshi?" ticho sa spýta.
Slabo prikývne.
,,Ani mne sa tá predstava nepáči. Nechcem sa ženiť tak rýchlo, chcem mať čas spoznať dievča, ktoré si vezmem." povzdychne si.
Orihime naňho pozrie.
,,Je tu také dievča?" tichúčko šepne.
,,No, existuje jedno dievča, ktoré mám veľmi rád, nedokázal by som si na jej mieste predstaviť nikoho iného." rozpačito sa usmeje a hľadí pri tom do zeme.
,,Poznám ju?"
Jeho úsmev sa ešte viac roztiahne.
,,Áno, dokonca veľmi dobre."
Vytiahne si ruku spod jeho a položí si ju do lona.
,,Kuchiki-san bude skvelá princezná." zašepká s bolesťou v hlase.
,,Rukia? Čo? Nie, ani náhodou!" zamračí sa.
,,Tak kto?" otočí naňho svoju krásnu tvár a jej sivé oči sa stratia v tých jeho.
,,Bože, ako veľmi ťa milujem. Prečo ti to neviem povedať?" povzdychne si vnútorne.
Srdce sa mu šialene rozbúcha, keď zastoná: ,,Ja to nedokážem povedať."
Sklamane skloní hlavu.
,,Och, to nič." usmeje sa.
,,Možno postačí ak ti to ukážem, predsa činy mi idú lepšie ako slová." pousmeje sa.
Prekvapane mu pozrie do očí a šialene sa začervená, keď vidí ako sa k nej Princ nakloní a jemne pritlačí svoje pery na jej. Šokovane vyvalí oči a neodváži sa ani pohnúť. Po pár bozkoch sa od nej odtiahne.
,,Snáď ti to ako odpoveď stačí." povie červený v tvári.
Dievčina si rozochvenou rukou opatrne prejde po vlhkých perách.
,,J-ja?"
,,Áno ty. Už dlho, len som si to skôr neuvedomil. Až v Hueco Mundo, no chcel som ti to povedať ked sa vrátime domov, tam sa to totiž moc nehodilo." potichúčky sa zasmeje.
Navonok sa tvári pokojne, hoci vnútro mu celé tŕpne ako zareaguje. To čo Orihime urobí, však nečakal ani v najkrajších snoch.
Hodí sa mu do náruče a šťastne šepne: ,,Milujem ťa."
Cíti, akoby mu zo srdca padol obrovský kameň a bez zaváhania odpovie: ,,Aj ja teba."
Pritúli si ju k sebe celkom blízko. Orihime nadvihne hlavu a veľmi opatrne sa približuje k jeho perám. Nadšene ju predbehne a zachytí jej pery v krásnom bozku, pri ktorom sa celé jeho vnútro naplní neskutočným šťastím.
,,Tisíckrát lepšie ako v mojich snoch."
Nežne ju pohladí po tvári a jazykom požiada o vstup do úst. Na jeho potešenie mu to dovolí a on hneď využije možnosť ochutnať ju. Pomaly skúma celé jej ústa a nevie sa nabažiť toho krásneho okamihu. Nakoniec pustí jej sladké pery. Opatrne po nich prejde palcom, čo jej spôsobí príjemné zimomriavky. Široko sa usmeje a ona jeho úsmev opätuje.
,,Vrátime sa k ostatným?"
Pokrúti hlavou a dá mu pusu. Princ sa veselo zasmeje a položí si hlavu na jej plece.
,,Dobre, aj ja tu chcem ešte ostať." poznamená a jeho dych ju pošteklí na krku.
----------------------------------------------------
Tak, toto je predposlená kapitola :D V tej ďalšej sa dozviete ako to celé skončí. Snáď sa vám to páčilo, poprosňim o komentáre ;)