Festival

Ok, môj návrat sa trochu oneskoril, ale nakoniec som tu, s krátkou poviedkou na začiatok. Užite si :)

obsah: Nevideli sa na verejnosti 6 rokov. No teraz sú v armáde a nečakane skončia na tom istom mieste.

Mladí muži, teraz už vojaci, stoja nastupení v radoch a čakajú na svojich nadriadených. Obzvlášť jeden z mužov púta pozornosť, ostatní si naňho nemôžu zvyknúť aj napriek niekoľkým mesiacom, ktoré už s nimi strávil. No on ich pohľady po rokoch praxe vytrvalo ignoruje. Pozrie napravo na svojho priateľa.

,,Kvôli čomu si nás dali zavolať?" spýta sa ho pošepky nie veľmi nadšene.

Spolu so svojou kapelou bol odvolaný zo skúšky na festival, ktorý sa nezadržateľne blížil.

,,Myslím, že prišli vojaci z ďalších jednotiek." odvetí tesne predtým, ako sa dvere otvoria a vôjde veliteľ ich jednotky spolu s ďalším mužom, zrejme veliteľom jednotky, ktorá práve dorazila.

Všetci sa okamžite postavia do pozoru a salutujú.

,,Pohov." zaznie rozkaz.

,,Viem, že festival je blízko a potrebujete sa pripravovať, no prišla posila a dúfam, že im pomôžete rýchlo sa prispôsobiť." kým ich veliteľ rozpráva, dnu vôjde hŕstka mužov.

,,Kim Jaejoong!" osloví ho veliteľ.

,,Áno, pane?" odpovie okamžite.

,,Nechávam vám ich nastarosť."

,,Len za to, že sa spevom živím si myslí, že nepotrebujem nacvičovať?"

No rozkaz prijme bez reptania: ,,Áno, pane!"

Spokojní, obaja nadriadení sa otočia na odchod, nechávajúc všetku prácu na už zbehlom tíme.

,,Veľa šťastia, hyung." potľapkajú ho po pleci chlapi z jeho kapely a spolu s ostatnými sa vytratia.

S povzdychoch konečne presmeruje pozornosť na prišlých vojakov. Presunie sa k nim a už otvára ústa, keď mu zrak padne na osobu, ktorú by tu nečakal ani v najdivokejšom sne. Obaja na seba šokovane pozerajú, nevnímajúc okolie.

Ako prvý sa spamätá vyšší z nich: ,,J-Jaejoongie?"

Po započutí svojej prezývky sa preberie zo šoku aj on a po tvári sa mu rozleje široký úsmev.

,,Yunho-yah..." začne, no naraz sa rozosmeje.

Zvuk jeho veselého sniechu rozbúcha Yunhove srdce. Tak dlho ten neobyčajný smiech nepočul.

,,Naši fanúšikovia sa zbláznia." dostane zo seba napokon, keď sa upokojí.

,,O tom nepochybujem." uškrnie sa Yunho a stiahne Jaejoonga do objatia.

A v tej chvíli je obom jedno, že už čoskoro na festivale kvôli nim vypukne chaos, pretože sú spolu a na tom jedinom záleží.

Jaejoong svoju tvár zaborí do tvrdej hrude, o ktorú bol pritlačený a zašomre: ,,Bolo načase."

***************************************************

je to veľmi krátke, pretože kamarátka si veľmi chcela niečo odo mňa prečítať a nič dlhšie sa mi pre ňu do angličtiny prekladať nechcelo, tak som na rýchlo napísala toto :D ale očakávajte viac Yunaje jednorazoviek :)